Keď sa povie úpal, väčšina ľudí si predstaví spálenú pokožku a pobyt na priamom slnku bez čiapky. No realita je omnoho komplexnejšia, najmä ak ide o deti. Úpal môže vzniknúť aj bez toho, aby dieťa vôbec opustilo tieň, a niektoré jeho prejavy sú natoľko nenápadné, že si ich rodič nemusí okamžite všimnúť. Práve preto je dôležité vedieť, čo všetko úpal v skutočnosti znamená – a ako ho efektívne predchádzať.
Úpal a úžeh nie sú to isté
Mnoho rodičov tieto pojmy zamieňa, no v medicíne majú odlišný význam. Úpal vzniká ako následok prehriatia organizmu v dôsledku vysokej teploty okolia, najčastejšie v dusnom prostredí, kde nie je zabezpečená dostatočná ventilácia. Naproti tomu úžeh je forma úpalu, ktorá vzniká pôsobením slnečných lúčov na hlavu a šiju. Spoločné majú to, že oba stavy môžu byť pre deti nebezpečné a bez rýchleho zásahu dokonca život ohrozujúce.
Úpal sa môže objaviť aj v interiéri
Jedným z najviac podceňovaných rizík je skutočnosť, že k úpalu vôbec nemusí dôjsť len počas pobytu na priamom slnku. Bábätko spí v kočíku so zatiahnutou pláštenkou, ste na dovolenke v prehriatej izbe bez klimatizácie, alebo sa veziete autom v pomaly sa hýbajúcej kolóne. To všetko sú situácie, pri ktorých môže dôjsť k rýchlemu prehriatiu organizmu. Teplota v kočíku, ktorý nie je vetraný, môže stúpnuť aj o 15 stupňov viac než je vonkajšia teplota. Aj krátky pobyt v takomto prostredí môže mať pre citlivý detský organizmus vážne následky.
Detské telo sa ochladzuje inak než telo dospelého
Jedným z menej známych, no zásadných rozdielov medzi deťmi a dospelými je ich schopnosť regulovať telesnú teplotu. Malé deti sa potia oveľa menej ako dospelí, a teda ich prirodzený systém ochladzovania nefunguje dostatočne efektívne. Navyše si ešte nevedia vypýtať vodu, ani upozorniť, že im je zle alebo teplo. Znamená to, že rodičia musia byť v horúčavách maximálne ostražití a aktívne sledovať, či dieťa nevykazuje známky prehriatia alebo dehydratácie.
Nie všetky príznaky úpalu sú zjavné
Zvýšená telesná teplota, únava alebo červená pokožka sú známe príznaky úpalu. No existujú aj menej známe signály, ktoré si mnohí rodičia nespoja s prehriatím. Napríklad zmeny správania ako apatia, podráždenosť či dezorientácia môžu byť prvými príznakmi, že s telom dieťaťa niečo nie je v poriadku. Niekedy sa objaví zvracanie bez predošlého varovania, inokedy suché pery alebo absencia potu, čo je zvlášť znepokojivý signál – telo sa už pravdepodobne prehrialo natoľko, že prestáva fungovať jeho prirodzená obrana.
Pláštenka na kočíku môže byť nebezpečnejšia než slnko
Jednou z najčastejších rodičovských chýb počas horúcich dní je používanie nepriedušnej ochrany na kočíku – napríklad plastovej pláštenky, ktorú tam nechajú, aj keď neprší. Hoci má dobrý úmysel – ochrániť bábätko pred slnkom – v skutočnosti vytvára v kočíku doslova skleníkový efekt. Vzduch sa prestane hýbať, teplota prudko stúpne a dochádza k prehrievaniu. Jednoduchý test – vložte ruku do takto uzavretého kočíka po pár minútach – môže byť veľmi výrečný. Pre dieťa je to, akoby ste ho zavreli do malej sauny.
Úpal nevzniká len cez deň
Veľa rodičov si neuvedomuje, že riziko prehriatia pretrváva aj v noci. Deti, ktoré spia v horúcej izbe bez vetrania, môžu byť počas noci vystavené tepelnému stresu. Teplota v spálni by nemala presahovať 22 °C, ideálne je okolo 20 °C. Príliš teplé oblečenie, viac vrstiev prikrývok alebo zatvorené okná môžu viesť k tomu, že sa dieťa počas spánku prehreje, čo je rizikové najmä u dojčiat.
Záver: úpal je nenápadný, ale vážny problém
Úpal u detí nie je niečo, čo sa deje len iným. Je to reálne riziko, ktoré sa môže objaviť aj vtedy, keď si myslíme, že je všetko v poriadku. Dôležité je všímať si jemné náznaky, predchádzať rizikovým situáciám a neváhať konať, ak má dieťa príznaky prehriatia. Čím viac rodič vie, tým lepšie dokáže ochrániť svoje dieťa – aj pred neviditeľným nepriateľom, akým úpal bezpochyby je.
